Sloboda Slovenského myslenia a vzdelania

Autor: Richard Eisner | 12.6.2014 o 13:16 | Karma článku: 15,33 | Prečítané:  620x

Veľa krát sa stretávam s názorom že zahraničie je pre človeka-Slováka najlepšou voľbou ako začať kariéru, či už pracovnú, vzdelávaciu alebo personálnu. A nedávam to nikomu za zlé, veď určite viete v akom stave je naše myslenie  o tom na blog.sme.sk bolo napísaného už veľmi veľa. Problém stagnujúceho myslenia Slovákov začína už v tom najdôležitejšom - vo vzdelaní.

Náš školský systém bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia v Prusku. V tej dobe sa zahájilo pár pravidiel a bodov ktoré zotrvali až dodnes. Napríklad ohodnotenie žiaka za jeho prácu známkou,že deti sa budú učiť najlepšie keď budú roztriedené podľa veku, povinná školská dochádzka od šiestich rokov, neprítomnosť sa trestá,  všetky deti sú rovnaké preto ich musíme naučiť rovnaké veci.

Jedinečnosť o ktorej všetci hovoria sa ale časom v škole stratí. Na občianskej náuke sa jednu hodinu učím o osobnosti každého z nás a akí sme odlišní. Ďalšiu hodinu z toho istého učiva dostanem štvorku lebo pani profesorke sa nepáči moje podanie. Pri hodine matematiky a fyziky dostávame na naše otázky odpoveď "nehľadajte za tým logiku, len sa to naučte zajtra z toho píšeme". 
Iným problémom je že škola sa podobá ústavu (alebo väzeniu). Musieť chodiť do školy znamená zdržiavať sa na vopred určenom mieste, vopred určený čas s vopred určenými ľuďmi, ktorých si nevyberáme. Znamená to, že budeme robiť, čo nám nadriadený káže a ako si to on vyžaduje. 
Stretol som sa aj s názorom že je to pre deti dobrá voľba "aspoň sa naučia počúvať autority a nebudú mať problém so zamestnaním". Myslíte že to pomohlo ? Väčšina detí neznáša školu (je to logické, komu by sa v base páčilo)...Problém nie je v tom, že sa deti nerady učia, ale v tom, že nie sú rady, keď ich niekto učí.  dospelí poznajú rozdiel medzi tým, čo objavia sami a tým čo im vštiepi do hlavy niekto iný. Uvediem skvelý príklad: 

Pri skúške z fyziky v Kodani dostal jeden zo študentov nasledujúce zadanie: “Popíšte ako určiť výšku mrakodrapu pomocou barometra.” Študent veľmi rýchlo odpovedal: “Upevníme lanko na barometer a spustíme ho z mrakodrapu na zem. Dĺžka lanka plus výška barometra sa rovná výške budovy. Samozrejme skúšajúci študenta vyhodil ale ten sa odvolal že odpoveď je správna. Tak si ho vzali na opravné a dali mu 6 minút nech dokáže aspoň základné znalosti z fyziky. 

Študent sedel ticho päť minút so zvrašteným čelom od rozmýšľania. Arbiter mu pripomenul, že čas už uplynul a študent na to odpovedal, že má niekoľko veľmi závažných odpovedí, ale nemôže sa rozhodnúť, ktorú použiť. Keď mu odporučili aby sa ponáhľal, študent odpovedal:

“Po prvé môžeme vziať barometer na strechu mrakodrapu, hodiť ho dole a merať čas, za ktorý dopadne na zem. Výšku budovy potom môžeme vypočítať zo vzťahu H = 0,5g x t^2. Pre barometer to bude asi smola.

Alebo pokiaľ svieti slnko môžeme zmerať výšku barometra, potom ho postaviť na zem a zmerať dĺžku jeho tieňa. Potom zmeriame dĺžku tieňa mrakodrapu a jednoduchou priamou úmerou vypočítame výšku mrakodrapu. Ak by sme však chceli byť vysoko vedeckí, mohli by ste pripevniť na barometer lanko a rozhúpať ho ako kyvadlo najprv na zemi, a potom na streche mrakodrapu. Výška sa vypočíta z rozdielov gravitačnej sily. Pokiaľ by ste však chceli byť nudní a ortodoxní, potom by ste mohli použiť barometer na meranie tlaku vzduchu na streche mrakodrapu, a pri zemi. Potom prevedieme rozdiel tlakov v milibaroch na stopy a dostaneme tak výšku budovy.

Pretože sme ale stále nabádaní k tomu, aby sme používali nezávislé myslenie a používali vedecké metódy, bolo by nepochybne najlepšie zaklopať u domovníka a povedať mu: “Chceli by ste nový barometer? Dám vám tento pokiaľ mi poviete výšku tohto mrakodrapu.

Ten študent bol Niels Bohr, jediný človek z Dánska, ktorý získal nobelovú cenu za fyziku.
 

Slovenské školstvo by malo dávať viac priestoru kreativite a nápadom mladých ľudí. Reklamy typu študuj techniku nezaberú.(hej a viete že Čaplovič ktorý diktuje podmienky študoval históriu? ) Keď na to niekto nemá, tak fakt nemá. Ján Amos Komenský tiež odišiel do zahraničia keď vyslovil vetu "Škola hrou" . 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?